Obec Kamenná Poruba

História obce

Názov obce
Obec je písomne doložená v roku 1511 ako Kewporuba (kö - kameň, po maďarsky) a 1598 ako Kamenna Poruba. Svoje pomenovanie má z toho, že vznikla vo vyklčovanej - porúbanej hore na kamenistej pôde.

Dejiny obce
Kamenná Poruba vznikla pravdepodobne tak, že niektorý kastelán Matúša Čáka vyčlenil z chotára Konskej územie na novú osadu. Tunajšie dedičné richtárstvo asi prevzal v druhej polovici 14. storočia Žilinčan Albert, predok zemianskej rodiny Kardošovcov.
Obec sa prvý krát písomne spomína v listine nitrianskeho konventu z roku 1368 ako Stephanburbaya v súvislosti so zakladaním kostola v Stránskom. Vtedy spolu so Stránskym a Konskou patrila gemerskému rodu Balogovcov. Z názvu obce možno usudzovať, že jej vlastníkom bol nejaký Štefan. Neskôr patrila zemianskemu rodu Kardošovcov, ktorého predkovia boli dedičnými richtármi a na prelome 15. a 16. storočia žili v Sádočnom.
Kamenná Poruba sa vyvíjala ako zemianska dedina. Bývali v nej zemania, ktorí podliehali lietavskému hradu. Podľa urbára z roku 1543 bolo tu 13 roľníckych rodín (z nich tri mali nemecké mená Gloczner, Paczuot, Wurcz), 10 želiarov, 2 richtári.
Koncom 15. storočia a v prvej polovici 16. storočia bol tu zemiansky rod Práznovksých. Podľa dejín nitrianskeho biskupstva od Jozefa Vuruma peter Praznovský roku 1490 testamentárne polovicu Poruby daroval paulínskemu kláštoru svätého Jána Krstiteľa v Lefantovciach. Roku 1523 rod Práznovských dal do zálohu 5 poddanských pozemkov rodine Egresdyovcov. Roku 1545 bola obec prisúdená Pavlovi Práznovskému. Podľa názvu obce dosala meno tunajšia zemianska rodina Porubských. Roku 1535 sa spomína Michael Porubský de Poruba.
Koncom 17. storočia časť Poruby sa dostala do držby žilinskej rezidencie jezuitov. Podľa urbára z roku 1688 dedičným richtárom tu bol Ján Porubský. Rezidencii podliehali 3 sediaci a 4 želiari. Vyskytovali sa tu tieto mená: Habrun, Hlavatý, Hodas, Hodes, Chovan, Jaško, Kasak, Porubčanský, Smieško, Valach, Valachovič. Roku 1707 bolo v Kamennej Porube 6,5 sedliackych usadlostí, 14 želiarov, 5 podželiarov a 4 pažitníci.
Príbuzenskými vzťahmi vzrastal počet zemianskych rodín v Kamennej Porube. Roku 1798 tu boli zemepánmi barón Sobek a zemiankske rodiny Motešický, Serdahely, Kvašaj, Beňovský, Borčický, Rašovký, Uhliarik, Višňovský. Okrem prvých troch rodín všetci sídlili v Porube.
Roku 1831 bývajúcimi tu zemepánmi boli Balaša, Beňovský, Huljak, Sobek, Pongrác, Uhliarik, Velič. Ďalej Adamovič, Borčický, Motešický, Rašovký, Vrana, Višňovký, ktorí mali malé parcely. Neskôr pribudli Frývaldský a Otlik. Zemianskych kúrií bolo v obci viac. Z chotára patrila poddaným len štvrtina. Keďže Kamenná Poruba bola zemianskou obcou, roku 1887 sa tu zriadil poštový úrad a roku 1904 notársky úrad. Zemianske tituly boli úradne zrušené roku 1918.
Družobná obec s rovnakým názvom sa nachádza v okrese Vranov nad Topľou.

Obyvatelia
Obyvatelia boli roľníci, čiastočne robotníci. Živili sa obrábaním pôdy a chovom dobytka, najmä malých prasiat a oviec. Chovu silných koni sa venovali furmani, ktorí zvážali drevo z hôr. V panských rybníkoch sa dochovávali pstruhy. Pestovala sa repka olejná a cukrová repa. V minulosti tu boli dve mliekárne na výrobu masla, pivovar, dva mlyny. Tri sušiarne ovocia a dve pálenice spracúvali ovocie zo záhrad.

Kedysi sa tu usadilo viacej Židov, ktorí tu mali aj svoju modlitebňu aj školu. V obci je viacero prisťahovalcov z Moravy, z Kysúc a z Terchovej.
V rokoch 1511 a 1539 sa v obci spomína 13 roľníckych usadlostí. Roku 1598 mala 38 domov, roku 1720 15 daňovníkov, v roku 1784 81 domov, 105 rodín a 652 obyvateľov, roku 1828 102 domov a 709 obyvateľov. V roku 1991 pri súpise ľudu v obci bolo 1631 obyvateľov.
 RSS | Mapa stránky | Prihlásiť
Webmaster | Obec Kamenná Poruba, © 2011 - BROS Computing, s.r.o.